Artgallery Devín Vás pozýva na výstavu Tamara Klimová. Malý prierez tvorbou autorky je vystavený pri príležitosti vydania knihy Tamara Klimová od Juraja Mojžiša. Publikácia je uceleným prehľadom tvorby Tamary Klimovej v kontexte vývinu slovenského a českého výtvarného umenia druhej polovice 20. storočia.
Tvorba Tamary Klimovej predstavuje v slovenskom výtvarnom umení zásadné obohatenie o inovantívne a sebavedomé rozvinutie geometrickej abstrakcie. Jej prejav sa do zrelej podoby dostáva v prvej polovici 60. rokov. Odvtedy je rozvíjaný v niekoľkých tematických okruhoch, ktoré vždy posúvajú jej výtvarné bádanie do nových výrazových polôh. Tamara Klimová študovala v Prahe, kde napriek nepriaznivému obdobiu 50. rokov, bola kubistická tradícia latentne prítomná. Z tohto zdroja vychádzajú rané diela zo začiatku 60. rokov, kde je zobrazovaná skutočnosť postupne redukovaná na prehľadnú racionálnu štruktúru. V prvej polovici 60. rokoch sa Tamara Klimová dočasne experimentuje aj s výrazovými prostriedkami štrukturálnej abstrakcie. Z tejto cesty si ponecháva v neskoršej tvorbe prácu so štruktúrou na povrchu plátna, vyškrabávanie a rytie do hmoty farby. Nakoniec sa vykryštalizuje jej výraz v maľbách s námetom fiktívnych priestorov. Znepokojujúce iluzívne pohľady vznikajú spojením plôch a priamok. Tieto dynamické kompozície sa vyznačujú prísnou symetriou. Okrem centrálnej osi, má veľký význam centrum obrazu, ktoré nie je umiestnené v strede, ale asymetricky. Do tohto bodu je sústredená všetka energia obrazu, do neho sa prepadajú farebné plochy aj línie. Zároveň z neho tieto energie expandujú smerom von. V obraze sa teda odohráva permanentný pohyb smerom von a dnu, nekonečné pulzovanie. Obrazy v sebe nesú niekoľko protirečení, ktoré podčiarkujú ich znepokojivé vyznenie: je to napätie medzi plošnosťou a objemom, priestorom. V jednom celku sú spojené horizontálno-vertikálne línie s diagonálnymi, čím dochádza k permanentnému rozporu medzi stabilitou a labilitou. Kompozícia pôsobí veľmi stroho, monochrómne plochy sú na prvý pohľad sterilné, ale žiarivá farebnosť a prekvapivé kombinácie farieb prinášajú do obrazu emocionalitu. Ďalším výrazným zásahom sú ryté štruktúry, siete línií rôznej hustoty prekrývajú farebné plochy. Ukrývajú v sebe dynamiku maliarskeho gesta, dokumentujú procesuálnosť tvorby, vrstvenie v čase. Koncom 60. rokov Tamara Klimová obracia pozornosť k novým výrazovým prostriedkom. Z plexiskla tvorí priestorové kompozície – štruktúry. Začína používať kovové fólie, z ktorých vytvára prepletané obrazy, niekedy čiastočne prekryté plexisklom. Týmto technickým postupom sa obraz sa stáva ambivalentným obrazom-reliéfom. Má plastické kvality, aj keď zostáva primárne plošný. Niekedy sa autorka vzdá rovnej plochy a celý obraz-reliéf je zvlnený v dynamickej krivke. Prepletané fólie rozkladajú plochu obrazu do siete menších štvoruholníkových útvarov. Týmto je do celku znova vnesený prvok nestability, podčiarknutý lesklým reflexným kovovým povrchom, ktorý odráža svetlo a pohyb. Celková kompozícia je tvorená základnými geometrickými útvarmi – štvorec, kruh, prípadne kríž, ktoré sa vzájomne prestupujú. Ich uloženie v ploche je znova centrované, takže aj tu je energia vedená do jedného bodu, prípadne z neho vystupuje do všetkých smerov. V 70. rokoch sa Tamara Klimová znova vracia k iluzívnym priestorom, tento raz v technike serigrafie. Tá podporuje odcudzenie prítomné v týchto kompozíciach. Racionalita priestorovej skladby je vyvažovaná živelnou farebnosťou. V záverečnom období svojej tvorby sa autorka znova venuje obrazom-reliéfom prepletaným z plastových a kovových fólií. Kompozícia tvorí racionálnu štruktúru: sieť – labyrint. Aj tu zostáva v platnosti centrovanie alebo aspoň dôležitosť stredovej osi. Redukcia farebnosti aj tvaroslovia vedie k posilneniu rigidnosti a strohosti. Posledné diela Tamary Klimovej sú z pokovovaných fólií, tento raz s matným povrchom. Kombinované sú len dve farby – zlatá a strieborná. Posun nastáva vo výstavbe kompozície, ktorá prestáva byť stabilná a objavuje sa dynamické členenie plochy podľa princípu svargy. Dielo Tamary Klimovej predstavuje ucelený, systematicky rozvíjaný program geometrickej abstrakcie s viditeľným individuálnym vkladom tvorivej osobnosti. fy">

Na pôdu GJK v Trnave je v letných mesiacoch bola prenesená výstava k výročiu M. A. Bazovského. Prehliadka jeho tvorby v koncepcii D. Loviškovej z GMAB v Trenčíne predstavuje kľúčové diela jeho tvorby. M.A. Bazovský je významným predstaviteľom slovenskej moderny. Ústrednou témou jeho tvorby je slovenská krajina, predovšetkým vidiecke scenérie. Tradičnú tému stvárňuje od 30. rokov, spočiatku s dôrazom na expresiu, ktorej nositeľom je zdôraznená línia. Neskôr sa čoraz viac do popredia dostáva koloristický aspekt. Bazovský sa sústredí na farebnú harmóniu obrazu, hľadá súznenie ale aj znepokojivé kontrasty. Farba sa stáva nositeľom posolstva a farebné ladenie celku vzniká v mene uchopenia podstaty výjavu – jeho atmosféry, nálady a vzťahov medzi postavami. Bazovský nanáša farby v hrubých vrstvách a necháva vyniknúť štrukturálne kvality maľby. Tvary zjednodušuje na znakovú formu, hoci stále zostáva zobrazujúcim. Zvolený motív je často vyňatý zo vzťahov k širšiemu okoliu a izolovaný vo farebnej ploche celku, čím sa upriamuje pozornosť priamo na jeho vnútorné vyžarovanie a pôsobenie. Maximálne lakonické spracovanie tém posúva tradičné námety a umožňuje autorovi vyhnúť sa zaužívaným klišé v tradičnej tematike slovenskej modernej maľby. Jeho dielo sa stáva dôstojným zavŕšením modernistických snáh v kontexte slovenského výtvarného umenia.